Jana Beňová, ktorej kniha Plán odprevádzania bola označená za literárnu udalosť, prečítala niekoľko úryvkov. S úvodnou vetou „nikdy neviem, čo mám z tejto knihy čítať“ začala listovať v tomto zväzku listov, s mapou Petržalky na obale. Nakoniec sa rozhodla, že najrozumnejšie to bude od začiatku. Trochu monotónnym hlasom s jemnými zábleskami emócií sa pustila do čítania tejto zvláštnej lyricko epickej knihy. Texty plné irónie, skrytých prianí, nehy a faktických konštatovaní, ukončila zvolaním „Ja nechcem pochodovať. Nechcem už ďalej pochodovať! Celý život len pochodujem!“ Kde aspoň na túto chvíľu vyslobodzuje hlavnú hrdinku Elzu zo zúfalého nalinkovaného života – pochodovania.

Po čítaní Jany Beňovej nastúpili na scénu chlapci z kolektívu Jána Šimka v rozkošných socialistických dresoch, aby zahrali ďalšie skvelé divadlo tohto týždňa – Petržalské príbehy. Dokumentárnu inscenáciu z prostredia „najväcšej slovenskej dediny“, kde sa kedysi pestovali najchutnejšie marhule v celej republike až do čias ultrapanelovej megavýstavby v 70. rokoch. Tá nezmenila len časť kedysi na oddych využívaného predmestia Bratislavy, ale aj životy tisícom ľudí uzavretých do tohto panelového sveta. Príbehy sú reálnymi výpoveďami skutočných ľudí poznačených veľkými dejinami minulého storočia. Koncentrácia autenticity a humoru nevšednej inscenácie z panelového mraveniska bola výbornou voľbou na piatkový večer.

Ďakujeme.

Linda